Jazero Inle ako mjanmarské Benátky
V meste Mandalay vyzerá autobusová stanica rovnako, ako v Rangúne. To znamená, že názvy v angličtine budeš hľadať márne. A márne budeš hľadať aj svoju zastávku a autobus. To jednoducho neprečítaš. Opäť nás taxikár odviezol až k autobusu. Ak si myslíš, že chcek-in sa robí iba na letisku, mýliš sa. Robí sa aj na autobusovej stanici v Mandalay. Po ňom sme čakali, až kým neprišiel autobus. Ničoho sme sa nebáli. Už sme totiž vedeli, ako vyzerá nočný autobus. Napriek tomu, že digitalizácia je takmer nulová, všetko sa robí ručne a vyzerá to chaoticky, autobus odchádza vždy na čas. Všetko funguje tak, ako má. To treba vidieť, lebo neuveríš. Je to dobrý dôvod, prečo navštíviť Mjanmarsko. Osobne sme už boli celkom vytrénovaní a vôbec nám nevadilo, že sme na autobusovej stanici jediní turisti. Aj keď, bolo to čudné, pretože v Mandalay sme ich videli neúrekom.
Ako ale býva zvykom, nakoniec sme predsa len cestovateľov stretli. Prvá bola slečne z Francúzska. Veľmi sa tešila, že nás stretla, pretože na svojej ceste bola sama. No a vlastne ani netušila, kam ide. Vraj, kam ju vietor zaveje. Okrem nej sme ale na autobusovej stanici stretli už iba domácich, ktorí cestovali rovnakým smerom. Keď už ale autobus naštartoval a pomaly sa chystal vyraziť, v poslednej chvíli dorazil ešte jeden mladý párik. V autobuse sme sedeli iba my, Francúzka a ten mladý pár. Okrem nás však už na jazero Inle autobusom šli len miestni, ktorí sa s nami chceli rozprávať aj za cenu toho, že si nebudeme rozumieť. Úsmev a gestá ale spravia všetko. Presne takéto momenty patria do zoznamu, čo zažiť v Mjanmarsku. A čo autobus? Prvý dojem veľmi dobrý. Jedno sedadlo na pravo, jedno na ľavo a jedno v strede. Sklopíš a spíš. Deka a občerstvenie boli samozrejmosťou.
Cesta nočným autobusom na jazero Inle
Pre porovnanie, cesta z Rangúnu do Baganu je dlhá približne 630 km. Cesta z Mandalay na jazeru Inle má iba 240 km. Napriek tomu trvajú obe cesty rovnako, celú noc. Ako je to možné? Po prvé, z Rangúnu vedie diaľnica, z ktorej sa schádza pred Baganom a ďalej sa ide „okreskou“. No ale z Mandalay k Inle diaľnica nejde. A aby už len tento fakt nestačil, cesta je úzka a kľukatá. Vedie cez hory. Tatranské cesty už máme pojazdené všelijako a vieš, ako to tam asi vyzerá. Táto cesta bola podobná, akurát oveľa, oveľa, oveľa horšia. Takže, čo robiť v Mjanmarsku? Vydať sa na túto cestu! Môžeš sa pokúsiť zaspať, a ak ti býva v autobuse zle, už predom si daj nejaké oblbováky. Možno si aj po takej hodinke povieš, že to nič nie je. Po štyroch, piatich sa ale budeš modliť, aby bol cieľ za rohom. Cesta bez zvodidiel, na ktorú sa ledva zmestí autobus. Nieto ešte kamióny z opačného smeru.
Pokúsime sa ťa vnoriť do deja. Predstav si, že sedíš v autobuse s opačným riadením. Je noc, cesta je kľukatá, uzučká, bez zvodidiel a vedie do kopca. Autobus má čo robiť aj na najnižšom prevode. Pozrieš z okienka a pod sebou vidíš zraz osvetlený kolónou kamiónov, ktoré sa ti z tej výšky zdajú ako mravce. Je noc a o to hrôzostrasnejšie to všetko vyzerá. Pred autobusom ďalší kamión, ktorý sa vodič autobusu rozhodne predbiehať v zákrute. Ešte stále bez zvodidiel (reálne by asi ale aj tak nepomohli). Vodič zatrúbi, ak nedostane odozvu spoza zákruty, začína s manévrom. Toto by sme zo zoznamu, čo vidieť v Mjanmarsku, asi vyradili. Na druhej strane, pre nás to bol maximálne adrenalínový zážitok. A nálada vo vnútri autobusu? Miestni sú zvyknutí. S pokojom Angličana sledujú ďalšiu komédiu s Jackie Chan-om alebo spia. Nič sa nedeje, taká bežná cesta. Alebo nie?
Príchod do dedinky Nyaung Shwe
Odchody autobusov síce v Mjanmarsku fungujú, avšak s príchodmi je to už o niečo horšie. Nikto ti nezaručí približný čas, kedy autobus dorazí. Väčšinou sa dozvieš iba veľmi široký rozptyl. Keď sme sa teda pýtali, kedy asi prídeme na jazero Inle, odpoveď bola jasná. Ráno. To bolo logické, nič nové sme sa nedozvedeli. Na druhú stranu, aspoň sme sa uistili. Dôležitý fakt je, že jazero Inle treba ponímať naozaj ako jazero. Z čoho vyplýva, že ani autobus nejde priamo na jazero Inle, ktoré patrí medzi najlepšie atrakcie v Mjanmarsku. To sa iba tak hovorí. Kvôli turistom, aby sa nevyľakali, keď ich šofér vyhodí v dedinke Nyaung Shwe. Totiž, práve táto dedinka je východiskovým bodom na jazero. Ale späť k našej ceste. Autobus dorazil okolo štvrtej hodiny rannej. Bola tma a my sme boli úplne stratení. Vonku len zopár miestnych a s nami Francúzka, ktorá vlastne ani nevedela kam ide.
My sme vedeli len toľko, že sa musíme dostať niekam, kde sú lode. Že sa musíme dostať na nejakú loďku, ktorá nás odvezie k nášmu hotelu. Pretože náš hotel bol priamo v „srdci jazera“. V tom momente nám napadlo iba jediné. Prekutrať Sygic, či v ňom nenájdeme prístav. Niečo tomu podobné sme našli a bolo to priamo pri kanáli, ktorý viedol na jazero. Potom však prišla dilema. Nebolo to tak ďaleko od miesta, na ktorom sme stáli. Pôjdeme pešo? Ospalosť zo skorého prebudenia a svorky psov v tme rozhodli za nás. Vzali sme si tuk-tuk. Mimochodom, tuk-tuk sme videli po prvýkrát, odkedy sme opustili Bangkok. Tento odvoz stál asi 50 eurocentov, a tak nás to vôbec netankovalo. Ešte sme ani nevystúpili, už nám niekto bral ruksaky a ťahal nás k sebe domov. Aspoň tak to vyzeralo. A tak sme šli. Miestni by nás neobabrali. To je dôvod, prečo navštíviť jazero Inle. Zrazu sme videli našu loď.
Hotel konkuroval tomu v Bagane
Náš hotel, Paramount Inle Resort, bol od „doku“ vzdialený približne hodinku loďou. Pravda je, že sme sa do nej báli nastúpiť. Uznaj, že pohľad na útleho mjanmarského chalaniska vylievajúceho vodu z loďky šálkou na kávu neevokuje práve bezpečnosť. Na výber sme ale veľmi nemali, a tak sa odhodlali nasadnúť. Na otázku, či si mi máme obliecť vesty, ktoré boli pripravené na dvoch drevených stoličkách, sme dostali presne takú odpoveď, akú sme očakávali. „Nie je treba, je to absolútne bezpečné! Bezpečnejšie, než váš autobus!“ No povedz, čo iné ti ostáva, než dôverovať? A tak sme sa vydali napospas jazeru Inle. Tma bola, až kým sme nevyšli z kanála vedúceho na jazero. No a na jazere už bolo šero. To bol epický pohľad. Vrchy, sem-tam rybári, ktorí vstali zavčasu, aby niečo ulovili. A apokalyptické oblaky. Wau! Toto je presne to, čo zažiť na jazere Inle! Nakoniec sme dorazili.
Bolo už okolo šiestej hodiny rannej. Vystúpili sme z loďky a chalan, ktorý nás viezol, s nami. Vzal nám batožinu a chcel si zabezpečiť, že s ním pôjdeme na výlet. Z hotela sa totiž inak, než loďkou nedostaneš. Najväčšia sranda ale bola, že hotel bol zamknutý a vyzeralo to, ako by bol opustený. Chodili sme hore-dolu a nikde nebolo nikoho. Bolo to zvláštne a tak trochu sme sa aj báli. Ešteže bol s nami „mjanmarský jazerný vlk“, ktorý sa neustále snažil zistiť, či je hotel otvorený, a či v ňom niekto je. Nakoniec sa dostal dnu. Po pár minútach bolo všetko vyriešené. Hotel Paramount Inle Resort bol otvorený a babička na recepcii iba spala. Veď bolo skoro ráno. Bola veľmi milá, dokonca vedela, kde je Slovensko. Ubytovala nás aj tak skoro ráno a ešte k tomu nám dala na výber z dvoch izieb, ktoré pripravila. Jesť môžeš iba v hotelovej reštaurácii, kde varia výborne. Skvelý hotel, ktorý môžeme iba odporúčať!
Dvojdňový itinerár pre začiatočníkov
Náš plán cesty po Mjanmarsku hovoril jasnou rečou. Na jazere sme mohli ostať iba jednu noc, teda dva dni. Najprv sme premýšľali o tom, či nám dva dni budú stačiť. V hlavnej sezóne by možno nestačili, ale v dažďovej bohate. Na to sme prišli hneď. Prvý deň sme dorazili skoro ráno a doľahla na nás únava. Ihneď potom, čo nás babka ubytovala, sme si ľahli a zaspali. Zobudili sme sa až okolo obeda, ale padlo nám to veľmi dobre. Bol to odpočinok, ktorý sme tak veľmi potrebovali. Povedzme si na rovinu, v tých autobus sa zasa nevyspíš tak, ako v posteli na hoteli. Dali sme si obed v reštaurácii a sledovali sme, ako prichádza talianska rodinka na dovolenku. Tak to sme tu naozaj nečakali. V prvý deň sme teda vlastne nič nerobili. Nemysli si ale, že toho, čo robiť na jazere Inle, je tak málo, že nebudeš robiť vôbec nič. Ale zasa, stihli sme si na recepcií vybaviť cestu na posledné miesto, na pláž Ngapali.
Na druhý deň ráno sme si s chuťou zajedli raňajky vonku na terase a zavolali si nášho „sprievodcu“. Loď prišla približne o hodinku a mohli sme vyraziť. Najprv sme šli k domu na koloch, ktorý vyzeral ako hotel. Bola to budova, v ktorej prebiehal workshop výroby zo striebra. Avšak nielen šperkov, ale aj iných predmetov. Miestni vyrábajú ručne a snažili sa nám všetko predať. A my sme kupovali. Dokonca sme mali dievčinu, ktorá nám o všetkom rozprávala. Klobúk dolu pred tým, ako sa to všetko v angličtine naučila. Ako básničku. Neskôr sme šli ďalej, pozrieť sa na žirafie ženy. Keď ale budeš tam, volaj ich radšej „Long neck women“, pretože „Giraffe women“ neznie dobre. Každopádne, patrí to medzi to, čo vidieť na jazere Inle. Ďalej sme navštívili tradičnú výrobu slnečníkov a tiež cigár. Neskôr sme sa už vrátili na hotel, vziať si svoje veci a vyraziť na cestu po jazere, späť do dedinky Nyaung Shwe.
Odkiaľ sa tu všetci vzali?
Na jazere Inle budeš mať pocit, akoby to bolo to najnavštevovanejšie miesto v celom Mjanmarsku. Po návšteve mesta Rangún sme mali pocit, že v Bagane bolo viac cestovateľov. Po návšteve Baganu sme zasa mali pocit, že v meste Mandalay bolo viac cestovateľov. No na jazere Inle sa tento pocit dostavil opäť. V prvom rade, na hoteli sme stretli taliansku rodinku. Vyzerá to tak, že čo my pokladáme za cestovateľský trip, niekto iný pokladá za tradičnú dovolenku. Dokonca, aj keď sme šli navštíviť tie najlepšie atrakcie na jazere Inle, či už to bol workshop výroby strieborných predmetov, cigár či slnečníkov, všade bolo množstvo turistov. Niektorí vyzerali, akoby si sem iba prišli oddýchnuť, akoby to bola úplne bežná dovolenková destinácia. A to bola dažďová sezóna, v ktorej sme čakali, že tu nebude vôbec nikto. Veď prvý deň pršalo takmer v jednom kuse. Ale keď to neodradilo nás, asi ani ostatných.
Rovnako to vyzeralo aj v dedinke Nyaung Shwe, do ktorej sme sa vybrali potom, čo sme preskúmali jazero. Mali sme pocit, akoby sme boli v nejakom rušnom bulharskom prímorskom mestečku. Šli sme si sadnúť na obedo-večeru do typickej mjanmarskej reštaurácie. Dobre sme sa najedli, ale kto by bol čakal, že v nej bude plno? Všetko zahraniční cestovatelia, turisti. Inde sme na to neboli zvyknutí. Väčšinou boli tieto reštaurácie úplne prázdne. Stretali sme aj rodiny s malými, pár mesačnými deťmi. Bolo to naozaj prekvapujúce. Dokonca sme sa znova stretli s americkým párom, s ktorým sme cestovali nočným autobusom do Baganu. Áno, v tejto časti krajiny sa turizmus začína rozbiehať na plné obrátky. A ak sa pýtaš, prečo navštíviť Mjanmarsko čo možno najskôr, je to práve kvôli tomuto. Práve kvôli narastajúcemu turizmu, ktorý s krajinou zlatých pagod môže spraviť čokoľvek.
Dažďová sezóna? Epická scenéria!
Na základe mnohých internetových zdrojov sa veľa ľudí obáva cestovať do Mjanmarska počas dažďovej sezóny. Je to pochopiteľné, pretože aj my sme obávali. Čo keď bude pršať v jednom kuse? Čo keď bude záplava? Čo keď…? Ale reálne sa nemáš čoho obávať. Povedali by sme, že práve dažďová sezóna je to, čo zažiť v Mjanmarsku. No a obzvlášť v končinách jazerá Inle. Síce je pravda, že z dvoch dní nám dva dni pršalo. To áno. Ale zasa, prvý deň nám to vôbec nevadilo, pretože polovicu z neho sme prespali a tú druhú sme aj tak strávili iba na hoteli. No potrebovali sme si jednoducho oddýchnuť, čo ti budeme rozprávať. Druhý deň síce pršalo, ale zasa nepredstavuj si pod tým lejak ako v Rangúne. To nie. Skôr to bolo celodenné popŕchanie. Vôbec nám to ale nevadilo, pretože tak, ako v Bangkoku, aj tu nám to padlo po tých horúcich dňoch v meste Mandalay celkom vhod. Veď uvidíš!
Jazero Inle jednoznačne patrí medzi tie najlepšie atrakcie v Mjanmarsku. O tom niet pochýb. A my len dopĺňame, že aj v dažďovej sezóne. Na jazere je neustále oblačno. Kopce, ktoré jazero obkolesujú s neustále sa pohybujúcimi oblakmi vytvárajú neuveriteľnú atmosféru. Na jednej strane strašidelnú, pretože to vyzerá, akoby sa blížil koniec sveta. Na strane druhej je to ale tá najlepšia možná kompozícia pre cestovateľov-fotografov. Nehovoriac o tom, že táto Green Season znamená reálny život domácich v priamom prenose. Starostlivosť o plávajúce záhrady, naozajstných rybárov (nielen tých, ktorých poznáš z fotobánk, a ktorí si za takúto fotografiu nechajú pekne zaplatiť). Ak ešte stále premýšľaš nad tým, čo vidieť v Mjanmarsku, odpoveďou je jazero Inle v dažďovej sezóne. Okrem toho, konečne sa trochu schladíš, pretože je tu asi tak o 10 °C menej, než v ostatných častiach krajiny.
Cestovateľské typy a rady: jazero Inle
#1 Cestuj sem v dažďovej sezóne
Nezabúdaj na to, že aj v dažďovej sezóne je v Mjanmarsku poriadne horúco. Nie ale až tak, ako v hlavnej sezóne. Na jazero Inle odporúčame cestovať najmä v dažďovej sezóne. Cesta sem sa síce môže v tejto sezóne zdať nebezpečná, ale stojí to za to. Je tu totiž chladnejšie, než vo zvyšku krajiny a po prvýkrát sme mali pocit, že by sme zniesli aj niečo hrubšie, než len tú tenkú nepremokavú bundičku. Sem-tam zaprší a oblačno je v jednom kuse. Jazero lemujú hory, tak si to daj dokopy. Epické!
#2 Ubytuj sa priamo na jazere
Síce je pravda, že ubytovanie v „srdci jazera“ nie je najlacnejšie, ale každý špás niečo stojí. V tomto prípade si ale myslíme, že ide o dobre minuté peniaze. Síce sa môžeš ubytovať aj v dedinke Nyaung Shwe a platiť oveľa menej, ale potom je to už iba otázka priorít. Ubytovať sa priamo na jazere Inle má svoje čaro. Ako cez deň, tak i v noci. Jednoznačne ti môžeme odporučiť hotel, v ktorom sme boli ubytovaní my, Paramount Inle Resort. V dažďovej sezóne to bolo ešte lepšie, ešte krajšie.
#3 Na bezpečnosť radšej nehľaď
Ak chceš prežiť dva dni na jazere Inle v pohode a bez stresu, vykašli sa na bezpečnosť. Tým máme na mysli úzke, drevené loďky, ktorými ťa miestni za poplatok povozia po jazere. Keď sme videli tú našu, z ktorej sa ťažkou technikou (rozumej kávový hrnček) musela odčerpávať voda, nebolo nám všetko jedno. Ale zasa na druhej strane, odviezlo nás to na hotel a z hotela. Prešli sme s ňou takmer celé jazero a nakoniec nás dostala ešte aj cez hustý zelený porast, v ktorom ostatné loďky skončili.
#4 Dôveruj domácim viac, než inokedy
Po týždni strávenom v Mjanmarsku sa naučíš miestnym dôverovať. Keď prídeš na jazero, miestnym sa naučíš dôverovať ešte viac. Keď sme zosadli z tuk-tuku, niekto, koho sme videli prvýkrát v živote, nám vzal ruksaky a vliekol ich nevedno kam. Ani na sekundu sme sa nebáli. Vedeli sme, že sa im nič nestane. A tak aj bolo. Skončili pripravené na malej drevenej loďke. Rovnako sme museli miestnym dôverovať, že loďka je bezpečná, aj keď v nej ešte bola voda. No ale čo ti iné ti vlastne ostáva, však?
#5 Preskúmaj celé jazero
Neboj sa preskúmať celé jazero Inle. V podstate, nemáš inú možnosť, než sa nechať sprevádzať lodiarom. Toho si vybavíš buď v dedinke Nyaung Shwe svojím vlastným šarmom, alebo ti ho vybavia na hoteli. Cena bude podobná, nikde neprebíš, neboj. Na výber je malý okruh alebo veľký okruh. My sme ten veľký nestihli. Avšak aj z toho malého sme neprešli všetko, čo bolo na pláne. Pokús sa zariadiť si to tak, nech stihneš aspoň celý malý okruh. A my už vieme, že to je reálne. Len si treba pohnúť!
#6 Nenakupuj všetko, čo uvidíš
Počas svojej cesty po jazere Inle ťa miestni na loďke budú voziť kade-tade. Obyvatelia jazera sú nesmierne zruční ľudia a vyrábajú všetko, na čo si len spomenieš. Pravdepodobne tak navštíviš miestne workshopy výroby striebra, mjanmarských cigár či tradičných slnečníkov, dáždnikov. Keďže na jazere kvitne turizmus, aj domáci sa z toho snažia vyťažiť. No a tak ti budú všade ponúkať to, čo vyrobili. Síce je to všetko krásne, ale ak všade kúpiš všetko, ani na cestu ti neostane. Vieme o čom hovoríme.
#7 Nech ťa nič neprekvapí
Na jazere Inle a v jeho okolí stretneš pravdepodobne najviac turistov v celom Mjanmarsku. Nevravíme ale, že je to pravidlo. Nám sa zdalo, že čím ďalej sme postupovali, tým viac cestovateľov sme stretali. Nech ťa teda neprekvapí, že na jazere Inle kvitne turizmus vo veľkom. Domáci si pritom stále zachovávajú svoje poctivé barmské ja tak, ako v Bagane. Budeš sa tu cítiť podobne. A nech ťa neprekvapí, že práve v týchto končinách stretneš na dovolenke aj rodiny s deťmi. Áno, v dažďovej sezóne.
#8 Nečuduj sa, tvár sa skúsene
Hovorí ti niečo pojem žirafie ženy? Na jazere Inle ich uvidíš. Pravdepodobne to bude po prvýkrát v tvojom živote, avšak musíš sa tváriť inak. Skúsene. Ako by boli tvoje oči na ne zvyknuté denno denne. Usmievaj sa, skús s nimi prehodiť zopár slov a neuraz sa, ak s tebou nebudú chcieť hovoriť. Ono to vyzerá totiž tak, akoby by tieto ženy boli vystavené. Celé to pôsobí tak čudne. A možno sa aj u teba dostaví ten blbý pocit, že by to tak nemalo byť. Že by mali žiť svoje životy a nie byť vystavené ako atrakcia.
Z jazera Inle na pláž Ngapali. Ale ako?
Poslednou zastávkou na našom tripe naprieč Mjanmarskom mala byť pláž Ngapali. Že je to v dažďovej sezóne absolútne šialenstvo? To teraz nerieš. Museli sme vyriešiť otázku, akým spôsobom sa tam z jazera Inle dostaneme. Keďže sme už takmer celú krajinu precestovali nočným autobusom, chceli sme ísť nočným autobusom aj z Nyaung Shwe na pláž Ngapali. Nuž, ale nedalo sa. Taký autobus totiž nepremáva. V poriadku, povedali sme si, tak konečne vyskúšame miestne lety. Lietadlo odlieta z neďalekého letiska Heho. Na internete sme však nevedeli nájsť žiadne bližšie informácie, a tak sme si spomenuli, že recepcia to istí. Babička nám poradila najlepšie možné riešenie a tebe už asi napadá, že to asi bude kombinácia nočného autobusu a lietadla. Vyzeralo to asi takto: z dedinky Nyaung Shwe nočným autobusom do Rangúnu a z Rangúnu lietadlom do Thandwe. No a odtiaľ taxíkom k hotelu.
Pozrite si krátke video z našej cesty!